Rýdze zlato má typickú žiarivo žltú farbu. V šperkárstve sa však používa žlté zlato, ktoré popri čistom zlate obsahuje aj ďalšie prímesi. Čisté zlato je totiž pre šperky príliš mäkké. Prímesi mu dávajú tvrdosť, často aj odtieň. Aj napriek rôznym farebným variáciám (biele zlato, červené zlato, ružové zlato, zelené zlato a i.), je žlté zlato v šperkoch tým najobľúbenejším.
Rýdzosť zlata
Čistota zlata sa definuje pomocou karátov. Samotné slovo karát je odvodené z arabského „kirat“ alebo gréckeho „keration“. Označuje sa tak semeno stromu rohovník obyčajný, známy skôr ako svätojánsky chlieb. Tieto semená majú oproti všetkým ostatným semenám rastlinnej ríše nemennú hmotnosť. Preto sa používali pri vážení drahých kovov, najmä zlata.
Karát je jednotka rýdzosti zlata (alebo tiež drahých kameňov). 1 karát predstavuje 1/24 obsahu zlata v zliatine. 100 % zlato má 24 karátov (24K).
V súčasnosti sa však rýdzosť častejšie uvádza v tisícinách, keď 999/1000 značí plnú rýdzosť. Toto meradlo sa na rozdiel od karátov uplatňuje nielen pre zlato, ale pre všetky drahé kovy.
Žlté zlato a šperky
Najčistejší známy zlatý kov má rýdzosť 999,9999. Slúži však len na výskumné účely. Na výrobu šperkov sa najčastejšie používa zlato s rýdzosťou 14 karátov (585/1000), prípadne zlato s rýdzosťou 18 karátov (750/1000). Minimálna rýdzosť zlata pre šperky je 8 karátov (333/1000). Aby sa teda šperk mohol označiť ako zlatý, musí zlato v jeho zložení zaujímať aspoň tretinu.
14 karátové zlato sa skladá z 58,5 % zlata. 18 karátové zlato potom zo 75 % zlata. 25 % tvoria zliatiny tvorené amalgámom striebra a medi. Rôzne pomery týchto dvoch kovov sa odrážajú na rôznom zafarbení zlata. Žlté zlato používané v šperkoch obsahuje striebro a meď asi v pomere 50/50 (18K zlato). Môže obsahovať aj zlomok zinku (0,2 %), ktorý zvyšuje tvrdosť kovu.