Striebro, latinsky argentum je ušľachtilý kov, ktorý je charakteristický svetlou, striebristo bielou farbou. Patrí k drahým kovom, ktoré vynikajú vysokou chemickou stabilitou. Ostatným kovom však dominuje predovšetkým v tepelnej a elektrickej vodivosti. Preto nachádza široké praktické využitie.
Lesk a mystická krása striebra sa nedeliteľne spája tiež so šperkárstvom. Je obľúbené aj v ezoterike, býva spájané s energiou Luny. Nie náhodou sa používa výraz strieborný Mesiac.
Striebro sa dobre odlieva a spracováva. Má nižšiu teplotu topenia a rýdze striebro je dokonca tvrdšie než zlato. Jeho výhodou je tiež kujnosť. Z kilogramu striebra je vďaka tejto vlastnosti možné vykovať až 2 km dlhý kovový vlas. Najtenšie strieborné plátky majú hrúbku len 0,002 mm. Hneď po zlate je striebro najlepším kujným kovom. Spolu so zlatom je tiež najobľúbenejším drahým kovom na výrobu šperkov, a najstarším drahým kovom vôbec. História striebra a zlata sú prepojené.
Striebro v histórii
Najstaršie opracované kusy striebra majú odhadom 5 – 6 tisíc rokov. Striebro si obľúbili už starí Babylončania, ktorí ho využívali na výrobu šperkov. A nielen to. Od začiatku bolo striebro aj nositeľom hodnoty.
Vysokým podielom striebra vynikalo aj zlato starých Egypťanov, tzv. elektrum. Tiež starí Gréci a Rimania využívali zliatiny zlata a striebra. Zo striebra sa práve v starom Ríme údajne razili tiež prvé strieborné mince.
Strieborné mince sa potom objavovali ešte dlho v stredoveku. U nás sa začali raziť v podobe strieborných denárov v 10. storočí, ktoré sú dodnes považované za jedny z najkrajších mincí. Od 14. storočia sa potom razili pražské groše. V 16. storočí sa významnou baňou a mincovňou stal Jáchymov. Odtiaľ pochádzajú strieborné mince vážiace uncu a nazývané toliare. Skomolením tohto slova potom vznikol názov americkej meny dolár. Ten bol zavedený v roku 1785 práve v podobe striebornej mince, vtedy existoval spoločne s mincami zo zlata. Strieborné mince sa v USA prestali používať v obehu až v roku 1969.
Striebro sa v minulosti ako platidlo používalo aj v surovom stave na váhu, keď sa sekalo, resp. „rúbalo“. Odtiaľ sa tiež vyvinulo označenie súčasnej ruskej meny rubeľ.
V súčasnosti sa stretávame len s historickými a pamätnými striebornými mincami. Napriek tomu je striebro takmer všade okolo nás, zďaleka sa nejedná len o šperky. Striebro sa hojne využíva v letectve, zbrojárskom priemysle či elektronike. Je základom moderných nanotechnológií a v neposlednom rade pre svoje antibakteriálne vlastnosti slúži tiež v lekárstve.
Strieborné bane
Antické striebro malo pôvod najmä v Indii, Perzii a v Španielsku. V stredoveku sa začali využívať aj náleziská v Sasku, Tyrolsku alebo v Čechách (Jáchymov, Kutná Hora, Kolín, Příbram, Jihlava, Havlíčkův Brod, Český Krumlov). S objavením Ameriky sa však hlavné svetové zdroje striebra presunuli na nový kontinent. K dominantným producentom striebra dodnes radíme Peru a Mexiko.
Až dve tretiny vyťaženého striebra pritom predstavujú vedľajší produkt pri ťažbe iných kovov. Striebronosné rudy sú zinkové, olovené, niklové alebo medené. Striebro sa v prírode vyskytuje tiež spolu so zlatom. Najbohatšou striebornou rudou je argentit s obsahom viac než 80 % striebra, ďalej proustit a pyrargyrit.
Rýdzosť striebra
Z technologických či estetických dôvodov sa striebro len zriedka uplatňuje vo svojej rýdzej podobe. Tiež v klenotníctve sa využívajú zliatiny striebra, ktoré často obsahujú podiel medi. Obsah striebra voči ďalším kovom v zliatine určuje čistotu, tzv. rýdzosť striebra.
Rýdzosť je ukazovateľom, ktorý definuje hmotnostný obsah drahého kovu v zliatine, väčšinou sa udáva v tisícinách (1/1000). Čisté striebro má rýdzosť 1000/1000. V šperkárstve je najrozšírenejšie striebro s rýdzosťou 925/1000, teda zliatina s 92,5 % obsahu striebra.
Rýdzosť striebra sa niekedy uvádza tiež v lótoch. Lóty definujú počet dielov striebra v celkových 16 dieloch. Rýdze striebro má teda 16 lótov. Lót je však tiež hmotnostná jednotka, ktorá sa využíva v Rusku. 1 lót je v hmotnostnom vyjadrení 12,797 g.